Nákupná galéria Luxor

Všetky cesty vedú do nákupnej galérie  LUXOR

Do priestorov nákupnej galérie sa dostanete z troch známych bratislavských ulíc:
– z Dunajskej ulice (vchod  pri predajni s optikou), z Grösslingovej ulice (pri výklade predajne MAXI obuv) a zo Štúrovej ulice (oproti Generálnej prokuratúre,  vchod pri predajni ŠEVT).

V priestoroch nákupnej galérie LUXOR nájdete pod jednou strechou všetko, čo potrebujete pri  návšteve  centra mesta alebo počas svojho pracovného dňa v kancelárii

Prevádzky

LUXORKA a jej história

V čase otvorenia kaviarne Luxorka bolo v Bratislave 35 veľkých kaviarní a 306 reštaurácií a menších kaviarničiek.  Luxorka bola spolu s kaviarňou Grand od svojho vzniku považovaná za nové centrum umeleckej bohémy. Medzi pravidelných  hostí patrili mnohé známe osobnosti, napríklad Janko Alexy či Zuzka Zguriška.
Prevádzkarom podniku bol dlhé roky pán Martin Pernecký, vďaka ktorého pamätiam sa zachovalo nemálo informácií o kaviarenskom živote v medzivojnovej Bratislave. Luxorka bola známa tým, že sa v nej podávalo až 12 druhov káv – hostia si mohli pochutnať napr. na presso káve, tureckú káve, berlínskej káve so šľahačkou, mramorovej káve, rôznych druhoch bielych káv či káve kapucín. Turecká káva sa pripravovala v džezve a  musela sa 2x prevariť, aby mala pri podávaní „čiapočku“. Luxorka bola prvou bratislavskou kaviarňou, v ktorej ku káve automaticky servírovali vodu a v letných mesiacoch dokonca sódovku.
Atmosféru kaviarne dotvárali štamgasti a tých si vedel personál kaviarne náležite obchádzať. Bolo bežné, že každý štamgast mal svojho obsluhujúceho, ktorý sa ho pri príchode ujal, usadil ho na obľúbené miesto a priniesol objednávku bez toho, aby musel hosť otvoriť ústa.  Personál obsluhoval hostí v predpísanom smokingu,  prevádzkar musel mať frak a samozrejmosťou bolo ovládanie slovenského, maďarského a nemeckého jazyka. Bežným javom bolo, že niektorí štátni úradníci alebo právnici často pracovali v kaviarni, kam za nimi prichádzali klienti. Povinnou výbavou dobrej kaviarne bola denná a intelektuálna tlač a luxusné časopisy o móde a spoločenskom živote.

Kaviarensky život v Luxorke začínal už od siedmej hodiny rannej. Prvými návštevníkmi boli zvyčajne starí mládenci alebo študenti, ktorí sa prichádzali do podniku naraňajkovať a prečítať si v čerstvých novinách politické komentáre a správy. Odbitím ôsmej hodiny prichádzali do podniku dôchodcovia, nudiace sa manželky a nezamestnaná inteligencia. Dámy zvyčajne vydržali v Luxorke až do skorého popoludnia, kedy prichádzali ich partneri. Čas si krátili maškrtením, klebetením, čítaním módnych časopisov, a samozrejme, háčkovaním. Ponuka dezertov bola pomerne bohatá, boli v nej domáce makové a orechové koláče, slávne bratislavské rožky, smotanové zákusky a tiež vlastnoručne vyrábaná zmrzlina. V nedeľu popoludní bývala Luxorka pripravená na príchod starých bratislavských rodín, ktoré počas týždňa do kaviarne zvyčajne nechodili.

Ani Luxorke sa však nevyhla kategória hostí, ktorej sa hovorilo „kaviarenský parazit“. Išlo o návštevníkov, ktorí si objednali kávu alebo alkohol napriek tomu, že nemali čím zaplatiť. Úhradu riešili v skutku vynaliezavým spôsobom. Počas konzumácie v kaviarni si vyhliadli niekoho zo známych a po čašníkovi mu poslali lístoček s prosbou, aby za nich útratu vyrovnal, čo sa väčšinou aj stalo.

Kaviarne boli v medzivojnovom období tiež miestom, kde sa tvorilo, diskutovalo, písalo a organizovali sa spolky. Luxorka bola centrom „elánistov“, t.j. ľudí organizovaných okolo jedného z najvýznamnejších a najvplyvnejších časopisov Česko–Slovenskej republiky a neskôr prvej Slovenskej republiky. Založil ho v roku 1930 básnik Ján Smrek. Časopisu sa darilo až do roku 1947, kedy bolo jeho vydávanie zakázané. Počas jeho vydávania vznikali niektoré články priamo v prostredí kaviarne Luxorka, kde sa stretávala slovenská kultúrna elita vrátane Janka Poničana a neskôr aj Laca Novomestského.

Umenie a kultúra neboli jedinými dôvodmi, pre ktoré boli kaviarne denne  navštevované. Dôvodom bola aj možnosť zahrať si spoločenské hry (domino, biliard, karty alebo šachy). Luxorka bola obľúbeným podnikom šachistov, pričom sa dokonca hrávalo o peniaze.

Kaviarenský život v Bratislave po vojne čiastočne ustal a niektoré podniky zanikli úplne. Luxorka bola dlhšiu dobu zatvorená, neskôr kaviareň otvorili opäť. Bolo to v čase, kedy sa stala nápojovým „hitom“ zalievaná káva. Jedálniček kaviarne zaznamenal tiež zmeny. V menu sa objavila držková polievka a fazuľovica – obľúbené „vyprošťováky“ mladej generácie slovenských hercov. Do podniku zvykol zavítať aj Julo Satinský počas „dlhej“ cesty domov zo školy.
V 60. rokoch prišlo k zatvoreniu kaviarne Luxorka a  neskôr bola budova prerobená na bytový dom. Iba na prízemí fungovalo zopár obchodných prevádzok.

Od roku 2000 je Luxorka opäť polyfunkčným objektom. Jej súčasťou je aj nákupná galéria Luxor, ktorá je otvorená z troch ulíc (Dunajskej,  Štúrovej a Grösslingovej). Snahou je, aby sa galéria  (prostredníctvom skladby prevádzok, ktoré v nej pôsobia) stala opäť obľúbeným verejným priestorom – centrom kultúry, oddychu, tvorivých stretnutí a miestom, kde sa ľudia budú radi vracajú a dobre cítia.